Riešky – matematický korešpondenčný seminár

Výlety

Na tejto stránke vždy nájdete termíny ďalších výletov a reportáže z už uskutočnených výletov. Termín výletu však budeme vyvesovať aj na hlavnú stránku, aby sa náhodou nestalo, že by ste si ho tu nevšimli .

Uskutočnené výlety

• Výlet 20.06.2007
• Výlet 27.06.2007
• Výlet 12.04.2008
• Výlet 03.02.2008
• Výlet 22.09.2007
• Výlet 02.09.2007
• Výlet 05.04.2007
• Výlet 18.02.2007

Zatiaľ nie je určený. Ak máte záujem spraviť si výlet vyjadrite sa na odkazovači.

Doniesť si musíte: potvrdenie od rodičov, jedlo, pitie, nejaké peniažky a oblečenie do každého počasia. Príďte, môžete si zobrať aj svojich kamarátov

Reportáže z uskutočnených výletov:

Potáborový sad, Sad Janka Kráľa 4.9.2008

Raz som sa dozvedela...že bude stretko Riešok. Konečne nejaká dobrá správa! tak som sa rozhodla že tam pôjdem. V sade sme sa mali stretnúť, aj sa tak stalo. Po dlhom čase som uvidela známe tváre tú radosť si viete určite predstaviť. Niektorí sa rozhodli že si zahrajú Ultimade (alebo čo) a tí lenivejší sme sa rozprávali. Zrazu bolo okolo jedného stromu plno ľudí a tak sme rozmýšlali čo sa deje....po chvíľke sme zistili že vyhodili Disk na strom a tak sa ho snažia dať dolu.

Konečne! Podarilo sa! Nato prišiel Laco s balónikmi(také dlhé z čoho sa dajú tvarovať...napr. zvieratká) a tým skončilo aj Ultimade aj debata. .a hrali sme sa s nimi. Ľudia medzičasom vysmädli a tak sme sa vybrali všetci do...no proste niekam.. ani neviem jak sa to volalo...ale mali tam Kofolu. Laco informoval o tom že má pre nás nejaký super job... vlastne preto tu teraz píšem....

Popíjali sme, žonglovali sme, hodovali sme. Usmievali sme sa (pozrite si Hitparádu úsmevov)

Po dopití Kofoly sme sa museli rozísť, rozlúčiť. Každý sa odobral svojím smerom..a tu to končí, (-T_T-). Strašne krásne stretko bolo..tak snáď sa na najbližšom uvidíme..

Späť na výlety

Posústredková ultimate/kofola session, Medická záhrada 27.6.2008

Tak ako vždy, po sústredku sa chceme vidieť a zabávať sa ďalej. Aj ja (Laco) som sa na vás tešil. A v princípe mi bolo sedem, či sa pôjdeme kúpať alebo si posedieť v čajovni, či bude pršať alebo bude slnečno. Kúpanie sme si sami vedúci preistotu zatrhli, a slnečno moc nebolo, takže prispôsobený situácii (v reflexnom pršiplášti) som prišiel na šafko kde som pozbieral asi zo 12 účastníkov (Dada, Domča, Ema, Beka, Ajša, Mária, Uľa, Dan, Andy, Kubo, Juro, Jančo) a etoma. Najprv sme sa kolektívne zhodli, že ešte neprší, ale že možno bude a že ideme do medickej. S etomom sme vybrali PRIAMU cestu (decká začali pindať až keď sme skoro prišli ku SNDčku a cestou sme ešte našli Jasmínu (áno, tú krásnu princeznú) a Kubo našiel frisbee. Samozrejme kým sme prišli do Medickej už popŕchalo. Tváriac sa že to nevidíme sme si to rozdali v ultimate. A po úvodných obavách o našu obuv a terén (aspoň mojich obavách keď už vašich nie) sa aj ukázalo slniečko a s ním ako rosničky aj vedúci. Miško, Jankaa, Pištík. Ľubka sa ako pravá bufetárka ukázala až keď sme to zabalili a sadli si na kofču. Ale ešte predtým musím vyzdvihnúť frisbee umenie niektorých účastníkov. Na začiatku som mal pocit že treba ešte objasniť pravidlá, keďže nehrávate ultimate často; na konci som však mal pocit že by ma mali vystriedať, pretože vám nestíham, a že pravidlá by som si mal objasniť skôr ja . Hlavne Dada, Beka, Dan a Andy preháňali všetkých ostatných. No a na kofole sme sa napokon v dobrom rozišli. A tí čo nemali dosť pohybu sa ešte dorazili večer na BA inline . Jednoducho, príjemne strávený deň.

Späť na výlety

na kofole v Corgoni

Prvý jarný výlet, Svätý Jur 12.4.2008

Varovanie. Je to pomerne obsiahle a strašne nudné čítanie!

Sobota, 12.4.2008. Je ráno, niečo krátko po piatej, zobudím sa a začnem načúvať. Kvapky dopadajú na okno a robia pekný rámus. To teda nevyzerá na slabú prehánku. A naozaj, ulica je celá zaliata a z oblakov sa valí ďalšia voda. Na výlet sa teda nejde. Tak sa teda vrátim do postele, no už nespím, stále načúvam a dúfam, že vykukne slniečko. Zrazu prestane pršať, oblaky už vyzerajú vľúdnejšie a niekde za nimi je schované slniečko. Pobalím si teda veci a ponáhľam sa na stanicu.

Čas stretnutia 8.10, teda tak to bolo v pláne, nám to trvalo o čosi dlhšie. Účasť pomerne skromná – Danka, Kuko, Emil, Paľo, Pištík a ja. Dúfali sme, že sa ešte nejaký oneskorenec ukáže, a tak sme nechali ujsť jeden autobus. Nikto neprišiel, škoda, tak sme v počte 6 nasadli do autobusu smer Svätý Jur.

Bolo to strašné, no čo vám budem hovoriť, naozaj strašne fučalo. Takmer nás v Jure sfúklo z ulice. No dobre, trošku som to prehnala. Ale pravda je, že fúkalo pomerne dosť, teda aspoň kým sme nevošli do lesa.

Pôvodný plán cesty bol- zo Svätého Jura do Stupavy, asi 5 hodín. Teraz si mnohý z vás určite pomysleli, „Uf, dobre, že som nešiel, to by sa mi nechcelo.“ Prvá zástavka bola na Bielom Kameni, zjedli sme raňajky, teda všetko to, čo nebolo treba tepelne upravovať a pobrali sme sa ďalej. Išli sme a išli a zrazu sa pred nami objavilo stádo diviakov. Áno, naozajstných diviakov, bolo ich asi šesť a ešte dve diviačie detičky. Možno by nás aj ponaháňali, keby neboli zavreté v ohrade. To sme už boli na Bielom Kríži, tu sme plánovali opekať, no znova sa rozfúkalo. Ešte sme si odhlasovali skrátenie našej cesty, teraz bola naším cieľom Rača.

.. čo nás tí Rieškari tak okukujú..

Ako hodiny pribúdali, zo žalúdkov a batohov sa začali ozývať čudné zvuky. Zo žalúdkov bolo počuť hlad a z batohov kričali špekačky, že chcú byť upečené. Toto želanie sme im s radosťou splnili, našli sme si tiché, záveterné miesto a pokúsili sa rozložiť oheň. No ako som už spomínala, tak tento deň strašne fúkalo, takže to dalo dosť práce.

Dosýta najedení a spokojní sme zvládli tých pár posledných metrov. V Rači sme nasadli na električku a zaviezli sa do mesta. Tu sa k nám pridala aj Janka a spoločne sme išli na kofolu. Tá tiekla prúdom a čas rýchlo ubiehal. No a ešte aby som nezabudla, musí venovať jednu spomienku naozaj nezabudnuteľnej čokoláde. A čo bolo na nej také nezabudnuteľné? Tak to vám neprezradím, no možno, keď sa k nám nabudúce pridáte, vás na ňu zoberieme.

Teraz už so mnou asi súhlasíte, že to bolo nudné čítanie. Takže radšej ako dúfať v to, že sa naučím písať zaujímavo, príďte nabudúce osobne. Výlet bol naozaj super a už sa teším na ďalší a teším sa najmä na vás, tak dúfam, že sa pridáte.

Ešte mám pre vás pár fotiek. Tie nájdete tu.

Späť na výlety

Danovo posústredkové session, Medická 3.2.2008

V Nedeľu, 3. 2. 2008 o 14:30 sa v Medickej záhrade uskutočnilo posústredkové stretko Riešok. Zorganizoval ho náš akčný riešiteľ Dan. Medzi zúčastnenými ešte pretrvávala eufória zo sústredka, prizvaní boli ale aj tí čo na sústredku neboli. Zahrali sme si frisbee a futbal... a tak Keďže sme nezapisovali stav zápasov tak na dnes s výpisom končíme, tešíme sa nabudúce.

Späť na výlety

Prvý turistický výlet Riešok, Pajštún 22.9.2007

Písal sa rok 2007, dvadsiaty druhý september, keď sa 14 udatní ľudia a 1 udatný pes stretli na Mlynských Nivách, odhodlaní dobyť hrad, nesúci hrdé meno Pajštún. Na výpravu sa rozhodli ísť títo dobyvatelia:

Akonáhle sa zhromaždili, nasadli na kone a uháňali do sídla Stupava, kde zosadli z koní a vydali sa naprieč parkom smerom ku hradu. Po ceste ich zrejme preklial nejaký agresívny mág, pretože počas kráčania sa občas zmenili na trepotajúcich sa chrobáčikov. Okrem toho ich prenasledovali rôzne prírodné živly ako napríklad potopa, pred ktorou nebolo iného úniku ako vyliezť čo najvyššie. Taktiež po nich nejaký blázon hádzal bomby, pred ktorými sa museli ochrániť okamžitým ľahnutím na zem. Avšak vďaka tvrdému výcviku prežili všetci dobývajúci a tak hrad po dlhom dobývaní padol do našich rúk. Akonáhle ho dobili, hor sa na kráľovskú hostinu! Takmer každý si pochutnával na jedlách na ohni, či už to boli klobásky, špekáčiky, chlieb, jablká alebo Marshmalow. Kofola tiekla prúdom a všetci radostne oslavovali. Ale ako sa vraví – v najlepšom treba prestať, a tak sa úspešní dobyvatelia pomaly pobrali do Borinky, kde premýšľali nad ďalším občerstvením, avšak rozhodlo sa, že chľastať sa bude až v rodnom kraji. Tak nasadli na kone a uháňali späť.

.. čo nás tí Rieškari tak okukujú..

Galéria s fotkami.

Napriek tomu, že cesta bola veľmi dlhá, naši cestovatelia dorazili do cieľa, a došli až do jednej nemenovanej prešporskej kúrie, kde sa konala kráľovská hostina numero duo. Všetci sa radovali, popíjali a pili šťastne až kým neumreli.

Späť na výlety

Nedeľná potáborová session, Medická 2.9.2007

Po vydarenej Aftertáborovej kofole 30.8. v Umelke (návštevnosť cca 26 účastníkov a 6 vedúcich) sme mali ďalšie stretko. V skoro totožnej zostave, tentoraz v Medickej. Jediné, čo chýbalo ku šťastiu bola jedna futbalová lopta, ale to sa hneď poriešilo- už pri mojom príchode (meškal som len okolo 15 minút myslím , Laco) som stretol Kuba a Saša, ako idú ku Kubovi po loptu. V medickej ma už čakalo stádo roztopašnej mládeže obohatenej o hrsť vedúcich, ktorí do tej kategórie tiež spadajú . Keďže sme mali taniere, tak sa šlo na frisbee. Všetkých sme vyhodili z trávnika (to nie je moc presné, oni vlastne ušli sami keď nás videli a hralo sa. Nikto nerátal skóre a nikoho ani nezaujímalo, hlavne že sme už hádzali (lebo sme sa predtým asi štvrťhodinu dohadovali podľa čoho sa rozdelíme, nakoniec vyhralo delenie podľa dátumu narodenia na párne a nepárne dni. Inač sme v pohode). Hra sa ako obvykle prelievala zo strany na stranu.. Neobvyklá bola taktika jedného tímu, ktorého hráči kričali nezmyselné slovné spojenia, (ako "LAVIČKA TRINÁSŤ"). Prezradím že v tom tíme hrala Marta Ale aj ja - a vôbec, to bola naša taktika na rozoznávanie spoluhráčov (stačí zakričať dohodnuté slovo- LAVIČKA a prvočíslo . Preskočím ďalšie naše rozmary, chalani už zohnali loptu, takže nasledoval (nie veľmi vyrovnaný) futbalový zápas. Počas prestávky nám Kozzy a Dan zatepovali na gitare (neviem ako to nazvať, Kozzy hral na strunách a Dan chytal klavírnym spôsobom akordy, gitara vodorovne - náhodou zo vzdialenosti tak 100 metrov to znelo úplne namakane, rozmýšľal som kto si to púšťa takú elektro muziku Nuž ale nakoniec, keď už sme sa namedickovali dosť, sme šli do Čajovne u Veselého slona, Danov brat tam obsluhoval a zrejme aj preto tam strpeli skupinu cca 30 hlučných decák Zrejme sme spravili rekord koľko ľudí sa do tej miestnosti môže natrepať

Niektorí vedúci, čo sa už nenatrepali, šli myslím do Dobrej čajovne, ja som ostal, trochu zahral na gitare, a dal si Sahleb. Po takom výlete to bolo fajn zakončenie (a dúfam že v Slonovi sme nechali toľko peňazí koľko sme mali, lebo zrátať všetky tie čaje a sahleby nebola sranda .

Späť na výlety

Samozvolaný výlet v Medickej 5.4.2007

Vo štvrtok 5.4. sa zišlo veľa Rieškarov. Gamčou zaplnená Medická mala svoj dôvod. Baby z kvarty si chceli spravit vylet. A tak to aj bolo. Nakoniec sa z toho vykľul neočakávaný tak trochu Rieškarský výlet. Dan nám opísal ako to prebiehalo:

Ked som prisiel do Medickej, boli tam len traja terciani a nikto iny, no za chvilu prisli aj baby, potom sa v troch fazach privalili kvartania a ostatni. Spolu nas bolo asi 20 a isli sme hrat futbal. Najprv sme hrali takmer vsetci, no postupne futbalistov ubudalo a niektori si sli hazdat tanier. Pri futbale sme sa asi kazdych 5 minut odznova rozdelovali lebo nikdy to nebolo vyrovnane. Hralo sa ani do piatej, potom isla vacsina domov a asi 5 ludi islo do cajovne (tam neviem ako bolo bo som tam nebol.)

Ďakujeme, Dan.

foto: HL

Späť na výlety

Výlet v Medickej 18.2.2007

Prišla som do Medickej o 13:55 a nikoho tam. V priebehu 10 minút sa na mňa vrhlo asi 15 ľudí, proste masa vás. Vedúci na tom boli s dochádzkou horšie (aspoň sme sa presvedčili, že nielen Laco je pomalý). Laco ešte 13:50 sladko spal – pozn. Laco Prišlo nás úplne mrteeee, tak sme si povedali, že si ideme zahrať futbal. Bola to riadna masovka. Úplné šupy sa strieľali a ľudia sa obetavo do striel hádzali a všetci sme ako zázrakom zdraví a celí skončili. Potom sa začalo verbovať na Schtick (áno, tá chaosná hra s dvoma taniermi, čo sa hrala na tábore... schtick-wikipedia) a hrali sme akčne. ViRPov tím si zatancoval aj bojový tanček, ale ani ten nám nepomohol poraziť Danov tím. Ale každopádne tá hra stála za to, už len kvôli Danovým hláškam typu „za čo vás platím, keď ste jak hnoj!“, „pekný chlapec, choď dopredu“ (inak Jožo sa volal). Potom sa postupne pripájali ľudia k hre až si nestranný rozhodca aNTI povedal, že by bola haluška skúsiť to hrať s tromi taniermi. Úplný zabiják to bol, ale všetko sa dá a bolo to akčné.

Celí unavení sme sa pobrali do čajovne... Síce až na druhý pokus, ale nakoniec sme zakotvili v nejakej čajovni, kde chudák jeden ujo sám nás obsluhoval. Ale bolo nám hej, keď Laco vytiahol všetky svoje rytmické nástroje. Aspoň sme si vynahradili to, že sme vliekli gitarky nadarmo... času málo. Baby mali zase záľubu vo vankúšovej vojne, alebo čo to bolo? Dan medzičasom maturoval nad tým v akom pomere si má naliať do hrnčeka čaj a smotanu. Z rúk do rúk koloval Lacov powerball a ViRPova plastelína . Neskôr sa to zvrhlo k Bangu, čo som radšej už odišla. Tákže, asi taký bol výlet. Bolo nás tam aspoň 25. Dúfame, že budúce výlety budú aspoň také akčné a početné na účastníkov ako aj na vedúcich aspoň ako tento....